Sto ráz
si zranená
keď ťa pozdraví.
Na cudzích ramenách
nariekaš
z tejto páľavy.
A on ťa stále máta,
nedá vydýchnuť
ako vlhký vzduch
natečie do vlasov.
Nezbavíš sa ho
obyčajným úsmevom
ani výhrou v kartách,
ani kopou slov.
Je
a bude tam
ako pokojná voda
ktorá vyviera
z tvojich hôr.
Má len začiatok,
jeho koniec
nikto ešte nestretol.
A ty ho nepoznáš,
iba vieš
že je tvoj.
Posledná aktualizácia: 7. 9. 2013 20:59
Dátum vloženia 7. 9. 2013 20:50nickmyname49 
Život II
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2165
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti