Basnicky.sk

Namaľujem si chrbticu
o dvanásť poschodí
presvedčivejšie

nech ma nechajú
dopiť
očami naokolo
všetko to zlo
čo mi tak príjemne
mláti o vnútornú stranu
lebky

na stole
ktorý už poobhrýzal lakte
mnohým mudrcom
leží len kus
pravdovravného
hovna

a useknutý
zajtrajšok

schválne

vyvešti mi
z čiarového kódu
na srdci
a dorež tam ďalšiu
čiaru

nožom
čo sú si vždy tak podobné

ja zatiaľ odbehnem
pre uspokojenie

vždy prinesiem niečo navyše

uplakanú nádej
obtočenú okolo prsta
utrhnutého z ruky
bohyne

ani sa nebránila

svetom predsa pobehuje
toľko žien
bez prstov
a
ich úsmevy su zadky
z ktorých na nás serú
lásku

zbohom kľučky

do snov sa už nevrátim