Basnicky.sk

Úprimne priznávam,aj mne je občas ťažko
mám svoju cestu,no nejde to vždy hladko.
Pod tlakom neistoty strácam pôdu pod nohami
strach mi stavce drtí tonovými kopytami.

Namiesto žalúdka visí ťažký kameň,
bahno sveta upcháva môj života prameň.
Plamienok nádeje dusí des a hrôza,
ťažký mrak súženia neschová už póza.

Pochybnosť mi telo na dve časti trhá,
každučká sekunda zrazu večne trvá.
Oslepený strachom vidím koniec zrazu,
kto by to bol čakal v hlave takú skazu.

Blúdim v bludisku mysle svojej,
úplne na dno chcem dostať sa do nej.
Pevnú zem hľadajú trasľavé kolená
Cestu tmou hatia im spadnuté polená

Na kraji bezodnej priepasti stojím,
chýba mi odvaha, skočiť sa bojím.
Požiadať o pomoc,ó na to som hrdý,
ľahšie je tváriť sa,aký že som tvrdý.