Vyjadriť sa k tomu ako mám život rád ,
Keď každý ťa odsúdil , a nevedel pravdu do očiek povedať .
Pamätám si vaše slová: ,, vždy tu budem pri tebe stáť ,
Nech sa má čokoľvek diať .“
Nik tu momentálne nie je ,
Prechádzam sa v nekonečnom tiene .
Cítiť ako každý pri mne drieme ,
Mi neraz zastavuje v krku hliene .
Päste v bolesti zovieram ,
Nik ale nevidí , čo pred vami ukrývam .
No nie navždy to ostane v mojej hlave ,
Príde to predsa , no nečakane .
Bolesť zväčšuje neraz sily ,
Už aj tak sa z vnútra cítim ako hnilí .
Začína ma to už z vnútra vyžierať ,
No už si len jednu vec chcem priať .
Prosím si bruchom do zeme pochovať ,
Nech ma môžu všetci riť bozať !
Nech akokoľvek človek pokazený môže byť ,
Chce sa neraz ku všetkému vyjadriť .
Ľudia pamätajte si ma skvele ,
Aj tak si vašu úctu môžete strčiť do prdele !
Jedného dňa si môžete z toho ponaučenie vziať ,
Keď dospejete a prestanete si len užívať .
Chcel by som veľa krát pokoriť chorobu ,
no čoraz viac ma chce vtlačiť do hrobu ...
Nedám sa vtlačiť násilne ,
Nech každý vidí , že nie som na vine !
Dátum vloženia 2. 9. 2013 07:20kubikos1
Nezastaviteľná bolesť
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1688
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti