Basnicky.sk

A čas letí rýchlo a zas, a list padá, na chrbte mráz.

Sedím na posteli a počúvam slová,
nemôžem plakať, musím byť nová.
Ležím na posteli, počúvam hudbu,
nemôžem povedať, celá kričím tam dnu.

A čas beží rýchlejšie a znovu, a vietor fúka, nepozná nudu.

Sedím za knihami, učím sa dnes,
rozmýšľam nad tebou, musí to prestať, hneď!
Slová ostali v hlave, staré,
srdcu však tak blízke, tak známe.

A čas si len uteká a padá dážď, svieti mesiac, ten strážca náš.

Dnes sedím na zemi, dívam sa na nebo,
pozerám sa hore, a myslím na neho.
Nikto nevie, nikto sa nepýta,
ja som v poho a svet nevnímam.

A Pán Čas si len kráča so zdvihnutým nosom, a ja už vlastne neviem, kto som...