Pohľad uprel mi do prvých očí, ktoré vidím.
Sú to oči plné lásky.
Usmievaš sa na mňa aj cez to že kričím,
cítim sa ako na krídlach vážky.
Prvé slovko, prvý krôčik.
No tvoj úsmev z tváre opadá.
Bola si pri mne, keď sadla som na nočník,
no kde sa tvoj úsmev, mamička, schováva?
Prežili sme si peklo.
Ja sa snažím aj tak smiať.
No z tvojich očí mizne to svetlo,
ako keby si vravela: len sa strať.
Ešte som malé dieťa.
Ešte som nezačala žiť.
No prečo sa tvoja nálada tak strieda,
niekedy sa chcem pred tebou skryť.
Pred trinástimi rokmi som kričala ja, keď prišla som na svet.
A ty si sa usmievala na moju tváričku.
Dnes kričíš ty aj keď si môjho srdca stred,
a ja sa usmievam aj keď stále dokola púšťaš tú istú pesničku.
A tak sa ťa pýtam, kde sú oči plné lásky?
Kde je tvoj krásny úsmev?
Dnes všetko vystriedali vrásky,
a z tvojich úst už nepočuť spev.
Dátum vloženia 22. 8. 2013 15:31kiku_sa
Mama
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2876
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti