Sever je hustá zmes nájdení a stratení
slov a ciest, ktoré, ako na počiatku
osvetľujú iba trblietavé ohňostroje z príboja
Osvetliť však, naopak, cestu zo seba
znamená prepísať stav plochého utrpenia
a prebásniť rozstrapkané bytie sebou
v putovaní po krajine tichého myslenia
Minulosť som dobehol rozhodnými krokmi
nechal presiaknuť vyťaženým telom
a opustil za chrbtom, v zarastených nížinách
Ako sa však vyrovnať s trucovitou prítomnosťou mysle?
keď kroky búšia v hlave ako vojnové bubny
a tona blčiacich impulzov vo mne prerastá
ako koruna stromu, ako kvapky potu
ktoré sa dvíhajú naspať k tvári
do štípajúcich očí, do štípajúcich myšlienok
cítim sa ako úľ, plný bzučivých vyrušení
a chaotických štruktúr
Na to, však, je tu Chodník, ktorý nič netvrdí
iba postrkuje unavené telá dopredu
je to ten najtichší radca, ktorý však zjednocuje
svet a mňa do celistvého okamihu
A tak, namiesto odpovedí, núka sa ďalší krok
mĺkvo, bez predstieranej útechy
len s prísľubom času a čerstvého vetra z pobrežia
Asi si ho vezmem a potom uvidím,
ako ďalej
Posledná aktualizácia: 5. 8. 2013 11:36
Dátum vloženia 5. 8. 2013 11:22Beaumont
Camino del Norte
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2002
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti