Basnicky.sk

Tak dnes ťa nechám odísť,
Chod, váha tvojho mena je priťažká.
Skúsim tú bolesť obísť,
Žiť život čo neláska.

Chod ,zamkni ,zahod kľúč,
ked nechceš vlastniť moje dlane.
Bez slov sa so mnou lúč,
Chod za tím ,čo meníš za ne...

Prečo si mi vstúpil do sveta???
Boh tebou trestá moju vinu???
Bol by si dôvod najkrajšieho leta,
Dúfala som...čakala,....viem ,máš inú....

Bez varovania si mi ukradol mňa,
A moje srdce patrí kam???
Ked ma nechceš, vráť ma...
Spomenieš si možno...ked budeš sám..

Cítiš ho??? Vnímaš ho???
Smútok...prvý- posledný dar od teba..
Bude tu ešte nadlho,
Ber si aj nádej ,už ju netreba...

Ved zomrela už toľko krát,
Dalej už nevládzem snívať...
Už to končí , bodka, mat...
Nádej už nevládze u mňa bývať.

Koniec ktorý som nechcela,
Prišiel skôr ako začal dej.
Zmorená- zlomená- úplne- docela
Tak inú v srdci hrej.

Odchádzaš...opúšťaš...
Ked už máš srdce ,vezmi i spomienky.
Veci nejasné, nevypovedané,
Smútky, plány, domnienky...

Stále a strašne mi tu chýbaš,
Hľadám ťa v dave, v diaľke , v snoch...
Stále tam vnútri sa mi skrývaš,
Žiaľ ,osud nebol za nás dvoch...

Niekedy dúfam že kroky za mnou patria tebe,
Alebo sa zrazu zjavíš vo dverách.
Navždy ťa budem nosiť v sebe.
Teba i bozk čo mi zomrel na perách...

Zbohom- posledná i prvá myšlienka dňa...
Už nevládzem veriť na tvoj návrat...........