Basnicky.sk

Moje srdce samo seba týra,
odišiel si-ostala v ňom diera.
Ranu odstráňiť nedokážem,
vryla sa mi prihlboko do kože.

Čo cítim nik nemože pochopiť,
to by to musel najprv sám zažiť.
Akoby nestačila tá bolesť čo si mi sposobil,
aby naša láska zomrela, prečo si dovolil?

Utrápiť ma sa chystá moje srdce,
pre tvoju lásku vraj nie je súce.
Namiesto toho, aby sa zabudnúť snažilo,
každou minútou ťa ľúbi viac ako ľúbilo.

Márne so svojimi citmi bojujem,
no z toho, že ťa ľúbim sa už neradujem.
Nad láskou zvíťaziť nedokážem,
sám si vravieval: srdcu nerozkážem.

Myslela som, že mi čas pomože,
no ani ten moju lásku k tebe zahubiť nemože.

Akoby zhasol plameň, čo ma hrial,
zvnútra celú dušu spaľoval.
Tým plameňom bola tvoja láska,
bez nej je moja duša prázdna.

Keď láska zomrie, z prachu už nevstane,
vraj stratené je len to, čoho sa sami vzdáme.
No ja viem, že o tvoju lásku bojovať,
by boli len pokusy márne.

S chorou dušou sa zle spáva,
zle spávam odkedy prišla od teba tá správa.
Však na chorobu zvanú "nešťastná láska",
lieky ešte žiadna bytosť nevynašla.

Každý mi radil: "na tú sviňu zabudni",
no im sa to ľahko hovorí,
srdce si robí čo chce, vobec ma nepočúva,
láska k tebe mučí ma.

Láska je všemožná,
dňom i nocou ju prosím, nech je mi nápomocná.
Ľudí oddeľuje i spája,
nech mi ťa vráti a viac ma smútkom neopája.

Tak trápim sa, trápim a pribúdajú vrásky,
i ja snáď raz pochopím a naučím sa ovládať,
tie šialené hry srdca a lásky...