Basnicky.sk

Nedávno sa ma niekto spýtal, aký je môj typ ženy.
Vás to samozrejme nezaujíma, ste príliš zaneprázdnený dlabaním
sa v nose a čmáraním sprostostí na steny.
No ja som expresívny expresionalista a aj keby to nik nečítal, vedomie, že sa zapíšem do kartotéky internetu, má pre mňa
zvláštny, možno magický význam..

Žena je pre mňa ako temno prúdiaca rieka: tvár, gestá, pohyby, výkriky, tiene a svetlá, nálady, sny, nič pevné, nič skutočne reálne, dlhotrvajúce, dlhšie ako okamih i to iba zdanlivo.
Sen, túžba, či nádej, strach, kedy sa to "zlé" nikdy nevysloví.

Je ako dieťa, ktoré mám chuť rozmaznávať, jemné, hravé, usmievavé, ustavične zvedavé a pôžitkárske.

Podoba ženy je pre mňa svätožiara, ktorú vydychuje od hlavy k
pätám.

Priťahuje ma svojou neodolateľnou príťažlivosťou.
Som strhnutý jej hlbokým dychom, ako by som bol bezmocný prízrak,hmla.

A všetko ostatné padá mimo nej i mňa.

Knihy, umenie, veda, čas, pevná zem pod nohami, nebesá a
peklo, to všetko zmizlo.

Šialené vlákna obrazov, vytvárajú rozmazaný obraz.
Vlasy, prsia, boky, ruky, šialené vlákna neovládnuteľných krás.

Všetko uzatvára a je východiskom pre všetko.

Je brána tela a brána duše, obsahuje všetky vlastnosti a uvádza ich v súlad.
Je všetko správne, aj nesprávne, činné aj nečinné, v rovnováhe.

Keď vidím svoju dušu zrkadliť sa v jej očiach, ak vidím hmlisto, bytosť nevýslovne dokonalú, zdravú a krásnu, šiju schýlenú, ruky skrížené na prsiach,
vidím Ženu.