Na vlasy mi padal dážď
a nezábudky okolo kričali tvoje meno
Všetky nohy sa ponáhľali
kamsi za lepšou budúcnosťou
alebo ich prenasleduje svedomie
Ty sa obzeráš a hľadáš
ten večný smiech
ktorý ťa drží v atmosfére
telesnej existencie
Si ako diamantový list na strome
žiadne ročné obdobie ťa neprekvapí
a nevyvedie z miery lesku
pretože si jeden z celého sveta
a nik iný to nedokáže pochopiť
Sme neskutočne citlivé tvory
ba držíme sa
mentalitou nevinného zvádzania
Vo chvíli zaspíš a zabudneš
na všetko, čo bolo načmárané po stenách
a ulahodený zmyslami sa vznášaš
Odídem skôr než si uvedomíš
hodnoty vlastnej bytosti
Ale nikdy sa nechcem rozlúčiť...
Dátum vloženia 19. 5. 2013 12:44Biela_ruža
Nezábudky
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1754
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Syber
píšeš ľahko plynúce veršíky, je to kumšt ... oceňujem a teda veľmi rád čítam od teba vecičky
22. 5. 2013 02:50 - Biela_ruža (napísal autor básne)
Dakujem dufam, ze raz ich vydam a bude sa ti citat este lepsie
24. 5. 2013 22:53 - Syber
rozmýšľam o sile Hviezdy
o jadre Slnka... mám tam preskúmané minimálne energie ...temné zmysly
25. 5. 2013 00:03 - Biela_ruža (napísal autor básne)
hádam či ostať stáť a prizerať sa
alebo sa túlať v zemskom bazéne
Nadýchať sa hriechov ľudstva...
25. 5. 2013 11:42 - papilio_ulisses
aj mne sa páči
25. 5. 2013 13:06 - Syber
to ľudstvo je hriech !
iba bez nás by Zem prekvitala
ako záhrada krásna a krutá
budúca rozmanitosť
26. 5. 2013 00:24