Basnicky.sk

Pozriem sa na stenu a vidím
v nej seba,
vyrovnaný na pohľad
stokrát zaplátaný na čas,

v oku slová brzdia pohľad inde,
vidím len kockované šaty
ktoré spia medzi viečkami

na stole omša minulých dní,
pár drobných a zlomky sekúnd,

pohár s vínom naliatým na stopke,
aby si mi neušla celkom
do žalúdka,

dosť v mužoch toho spí ako
slov v zátvorkách ktoré si oko
radšej nevšíma,

míňa sa účinkom predstava
vojaka ktorý slúži národu
ako najlepšie vie,

môj národ sa skladal
z jednej krajiny, krajina
z jedného úsmevu, úsmev
z miliónov sekúnd, sekundy
z Teba

Zhasínam svetlo a svietim
si bielymi prstami...