Moja drahá, ty si jediná
pri tebe si môžem aj prdnúť bez toho aby som sa posral...
bez toho aby som ťa do p*či poslal...
Som rád, že sme našli jeden druhého
keď nadišla chvíla vypustiť raného,
holuba, ktorý lieta a sere
keď nezatvoríš okno, dvere
semä, rozkvitá v mušličke nádeje
ja sa tápam v hlbinách beznádeje,
kladiem si otázku čo sa vlastne deje?
som vari Pomeje?
nie !
Bolo to tak ako to mohlo byť,
nechcel by som to už nikdy zažiť.
Metastázy srdca ó žalobné sú
ako keby boli boľavé ale už nie sú,
bolesť pominula, stala sa chronická
ty si pre mňa už menej ako šošovka optická, nádej,
je posledné čo umiera no u nás zomrela dávno,
keď z našej cnosti jedného k druhému zostalo hovno.
Dátum vloženia 28. 4. 2013 23:48Sfetovany 
Metastázy spomienok
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 3571
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Jury De Vil
Rytmus by to mozno ocenil a prespieval to, ale ja nie. Sory.
29. 4. 2013 11:14 - Syber
stále to nie je ono Sfetovaný..
...no podľa mňa si "alter.. autora
tu uvažujem o dvoch
prídem na to
1. 5. 2013 20:05