Basnicky.sk

Na najvyššom poschodí opustený byt,
žalúzie zatiahnuté, ticho počuť z tmy,
iba pár chladných stien a môj tieň na nich, pozdrav pre nikoho bez odozvy, je už iba zvyk, kedysi to bolo šťastie, dnes je zaprášené v podkroví,
preto po každé sa pýtam, či mám vôbec otvoriť, len jeden mŕtvy na kríži tu so mnou ostal,
no aj ten mi pohľadom hovorí, si to posral!
Stále klamem sám seba, pýtam sa, prečo ustlané mám pre dvoch a spím tam sám?
A kam zmizla tá čo bola vysnená?
A prečo naša kniha už nemá písmená?
Naša láska sa zamkla a zahodila kľúče,
za splnenie snov došiel mi účet.