Basnicky.sk

Bojíš sa o lásku, ako o prvú sedmokrásku.
Už ťa večnosť blaží zase?

Tvoje čelo, ako podnebie sprepadané, živý vrásku.
Láska nie je more, ni slnce zhaslé..

Spoznal som jačanie miest, zastávky života i večera i slnka.
Dosť som videl i počul, vidiny o tvojej kráse.
Odísť nechaj, osamelého pútnika..

Odchádzam, pútnik plný trýzne,
oheň v tvojich očiach pohasne..

Tie bezcitné svetlá v hviezdnom tichu.
Preťali spleť stromov,ako vzruch ľahkého vzduchu.

Prišiel som z nekonečna, pôjdem všade.
Aj tam, kde čuť v hlbine,
šramotiť a šepkať podivne,
do noci v oceáne.