Basnicky.sk

Koho to ľúbime? veď chceme len milovať,
Je to tak veľa? Občas sa usmiať a úsmev darovať?

Ty jediná, vždy som ti veril, ty si to vedela,
a ja som čakal v tom tieni možnože priveľa.
Cesta je čas, ktorý nám ušiel tak ako voda,
dnes sú tie záujmy tak trochu inde, pýtam sa, či nie je to škoda?
Prečo sa hádať, prečo si neveriť?
Na to je život až príliš krátky,
chcem s tebou po tej ceste kráčať,
odpustiť si zlozvyky a kamarátky,
byť milý, pozorný a znova sa osmeliť,
viac ako slobodu, v ktorej ťa milujem ti naozaj neviem dať.

Verím, že si nekonečná a predsa máš limity,
mne stačí len tvoja prítomnosť, kým prebehnem životom znova na začiatok,
tak drž ma za ruku a pozri mi do srdca,
nájdeš tam Vesmír a v ňom tie hviezdy prázdnotou zaliate,
tak prosím vyplň ten priestor nech je zas spojitý,
daruj mi seba a v srdci miesto pre mňa a teba nech minulosť neplače.

V akých podobách a čo všetko ten život skrýva?
Milujem spomienky na teba, keď pri mne ležíš a len po tichu dýchaš,
keď vstanem skôr a môžem sa dívať ako tvoje telo ešte chvíľu sníva,
dotknúť sa hviezd a nočnej oblohy, vždy, keď mi chýbaš,
tak plávajme spolu cez blato aj smolu, lásku aj závisť,
kľaknem si k tebe, podám ti ruku a ty ma spasíš.