Basnicky.sk

Tvoj profil vzala noc už k výsmechu!

V úzkosti zachádzaš pod strechu,
vzdiaľ sa, som mrzák, patrím do pelechu.

Duša nehmotná, so srdcom v kalichu,
ty cnosť a veleba, láska a slepota,
nenávidíš sťa sok bez dychu!

Ja trpím, búrim sa, ja som ten despota!

Tak dumám nad pupkom nadmutým, plným rán,
a že mi odpustíš? Strhne ma rehot clivý!

Veď vieš, som prekliaty,
šialenec, som ožran,
nemám mozog, tupý korkorán.

Tak, už som precitol: duch zhasol vo fľaši,
zahalila ma noc v hustom rubáši,
nechavši za sebou len ševelenie vetra,
už nik ťa nesplaší...