Marcus_Honorus 
Črepina z milosti
Sedí v tichom tieni
v rušivom srieni,
nemých múk.
Šeptom podávali kľučky
tisíce trasúcich rúk.
Bolesť znášal mlčky,
no srdce trhali mu triesky,
potencie svedomia si vedomé.
Svrbelo to, štípalo, ako soľ a bič,
neznesiteľné.
A neznesiteľné je to,
že neznesiteľné nie je nič.
Trieska ranila, prenikala kruto.
Zrak sa kalil, rozum zradil.
Neopätovaná láska, je ako trieska.
Dátum vloženia 25. 3. 2013 21:56v rušivom srieni,
nemých múk.
Šeptom podávali kľučky
tisíce trasúcich rúk.
Bolesť znášal mlčky,
no srdce trhali mu triesky,
potencie svedomia si vedomé.
Svrbelo to, štípalo, ako soľ a bič,
neznesiteľné.
A neznesiteľné je to,
že neznesiteľné nie je nič.
Trieska ranila, prenikala kruto.
Zrak sa kalil, rozum zradil.
Neopätovaná láska, je ako trieska.
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2603
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- JANO ŠÍK11
fakt sa na mna nikto nehnevajte, ale dalsia blbost
25. 3. 2013 22:23 - Tatianna69
nevedel by si niečím nahradiť opakované slovo "neznesiteľné" ?
26. 3. 2013 13:57 - Marcus_Honorus (napísal autor básne)
Bohužiaľ nie, to slovo tam bolo opakované úmyselne, einmal ist keinmal.
Narušil by som kontinnum diela nespravodlivo, ako barbar na opitej lodi.
26. 3. 2013 15:42