Zdanlivý pokoj v duši a porisko v ruke
čakám či vetru sa uráči, ruku mi dvihne
čakám tu na osud, na príchod zory
štiepim tu vo dvoje srdca klony
padajú k zemi polená k drevám
v jednej z tých kôpiek sa výška črtá
upáliť!
a čo s kôpkou bordelu v mojej duši?
rastie si tam, hovie, život neokúsi
upáliť!
aj tak nik netuší ako z bahna myšlienok vyhrabať rozum
tak načo sú mi? dráždia mi srdce, hrbia kostru
na pleti vytvárajú 3D kresbu
a zo zúfalstva chcem byť um(r)elec
Dátum vloženia 8. 3. 2013 15:52Linarez
Sekera
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2620
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti