Zaoblená spomienka vo vysychajúcom obale naších snov,
ukladajúca sa pod chladnú a suchú zem,
prinášajúca tie slová v tichu.
Zánik duší,priezračnosti ich tiel.
Uväznenie spoločných vznášajúcich sa krídel.
Obmedzenie ruší bezprostredný let,
a tak nasleduje chromý dopad.
Dátum vloženia 21. 2. 2013 23:35NiQa
Zánik
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1977
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti