Basnicky.sk

posledný nádych
nad hladinou sebaľútosti
než sa zavrie svet
a v práchnivých slovách

zjaví sa zmysel.
.
.
.
Možno vtedy si poviem
že slnko mohlo zapadať dlhšie
a vietor mohol sfúknuť
všetky žiadostivosti do nekonečneeeej

priepasti zmyslov.

a keď už bude neskoro
dám si zovrieť čaj
možno napíšem o tom
ako nechať plávať všetky myšlienky.

Raz bude svet ružový
a hoci ružovú neznášam
svedomie zavesím na klinec
a opäť sa ponorím do nekonečných hĺbok

sebatrýznenia.

Áno, vtedy bude naozaj neskoro.
Ale múdrosť prichádza vekom
a ja stále behám naboso pomedzi stromy
v nádeji, že zabudnem..na všetko