Slnko uteká pred mojimi očami.
Za tými nekonečnými morskými vlnami.
Za tie vysoké lúky a lesy.
Aby sa mohlo znova ukázať kdesi.
Líška sa vracia do svojej nory.
Diviak zas po bahennom kúpeli snorí.
Len ja pozerám na zvyšky slnečných lúčov.
A rozmýšľam nad vecou práve najsladšou.
Tou vecou je ďalší východ slnka.
Ten do mysle vojde ako krásna spomienka.
Na čas, keď slnko bude znova utekať.
A ja budem pri tom pohľade sladko zaspávať.
Dátum vloženia 23. 1. 2013 15:17Danny 
Stmievanie
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1601
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti