Basnicky.sk

Na lôžku peknom, ustlanom,
bez pohybu ležím.
A čo zrazu vidím?
Aha! Za tým stromom.
Mláky ohňa lávy, síry.
Zrazu celí zmeraviem,
strach sa mi v srdci hmýri.
Ale aj tak oči zodvihnem.
A zrazu len padám.
Ale kam? Vôbec netuším.
Avšak práve zbadám,
od úľaku sa zhrozím!
Obrovské more,oceán,
páchnuci na míle ďaleko,
hejná mŕtvych rýb z ktorých ide ten hrozný závan,
je to strašné čo zahliadlo moje oko.
Ale znova do hĺbky padám.
Zviera ma strach.
Neviem čo zbadám.
Ale zrazu, veľká púšť.
Žiadny strom, stebielko trávy ani mach.
Iba to hrozné teplo.
,,Kde som?" spýtam sa v mysli.
,,V Afrike", ozve sa mi za chrbtom, až odskočím od ľaku rýchlo.
Predo mnou stáli ľudia,
ale náhle zmizli.
A vtedy mi to došlo.
Afrika! Pohltila ju púšť celú.
Všetko biedne vyschlo.
A zrazu počujem hlučnú strelu!
Ako z dela.
Padám do nekonečnej hmly.
Ale zrazu sa zobudím.
a ranná obloha krásne sčervenala.