Zašívaš do dreva
gombík
ide ťažko ako tvoje
sny
ako prach ručičkami
a zas vreskot dní
neutícha
zmätená
nemotorne vrtíš
námraze hlavou
chceš podľa seba
vidieť kotvu
vo vlasoch
unesená bez
otázok tam kde
áno vyhláskuje
ona tá
nádej padlých
lások
ale padáš sama
berieš si zlosť
do kuchyne
nemyslíš na nič
len ako vytiahnuť
sa z kože
a nevidieť ako si
čítaš priznanie
sa vetru
Dátum vloženia 8. 1. 2013 10:01patrik598
Stratená
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1986
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti