Basnicky.sk

Kvet plače nad lampou,
slnko sa dvíha
a každý kto ju poznal,
so smútkom spomína...

Sústrediť sa na jeden bod,áno, tak nás to učili.
Hlava,srdce,noha...Socha!!Aha, socha sa pohybuje,socha sa smeje.A socha rozpráva..Prestaň,sústreď sa!Tebe sa predsa smiať nebude...
Hlava,srdce...Srdce je to správne miesto.Onmi predsa zranil srdce prvý.Teraz som na rade ja!Hlaveň namieriť na ten správny bod a potom už len..potiahnuť spúšť..Socha sa vznáša.Ako anjel a ide do neba.Prečo ide do neba???To nieje možné.
Hlava...Bože,čo to mám na rukách?Krv!Žltá krv!Žltá!

Nejaké nudné tváre kráčajú vedľa mňa.Rovnaké vlasy,šaty,rovnaké telá...Predpísané slová,majú ich na tričku..No jedna tvár jej nieje cudzia,nestratí sa už v dave..

Bola to obyčajná biela obálka s jeho menom.Písmom stratených duší načmárané slová ho nesmierne milovali a volali.Neodolal.A už mu nohy bežali na správne miesto v ten správny čas..

Odbila dvanásta hodina,
smútok sa míňa s nádejou,
len to jediné čo v tej chvíli spravila
ju naveky pochovalo.
No on ju nenašiel,nie on..