Basnicky.sk

Priesvitná
ako čierny závoj
tkaný z vytrhaných vlasov

Rezalo sa ticho
do svetiel áut...
a na mokrej ceste
odpočívam objímajúc cestu
plnú na oko krásnej špiny
a dier hnevlivých opätkov

tiché trúbenie
vynecháva moje zmysly,
čriepky na jazyku
sladká chuť červenej ...

a z okien posledné kusy
niečoho teplého
hrejú na sinavej pokožke
bez dychu, bez dotyku
len tak cez smogový vzduch

Stála som,
šalela som
ale to ticho už neutíchlo
nikdy ...