Viniem sa k hmle
ako jediná chápe
podopreté dvere
kde si ťa ukladám
na nové
polnočné zvony
duria žily
cítim napätie
na zuboch
niečo mi hryzie
do dlane
tvoja trávnatá
povaha
príliš veľká a
tak zraňujúca
nechápem svoje
žily že ešte
nepraskli
prosím potichu
vráť mi svetlo
zo svetla
z ktorého sme
Dátum vloženia 25. 12. 2012 15:36patrik598 
Buď mojim svetlom
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 3175
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti