Basnicky.sk

Slzy stareho clowna...

Hej ty, ano ty, ty saso..., Co tam tak sedis na lavicke, do zeme hladis ?
Mas nas zabavat, komedie stvarat, rozosmievat ludi...!
Tak tam nesed a pod nas bavit....!

Co to je? Co je to na tvojej tvari ?
Aha...! Ty mas nacvicenene nove cislo, ktorym nas chces prekvapit ?
Super, lepsie si to ani nemohol vymysliet - na Vianoce..., vsetci sa isto potesia...!

Slza v tvojom oku... ?

Tak to tu este nebolo...
Ty, co si sa vecne smial ? Ty, co usmevy si rozdaval ?
Ty places ?

Vies mlady priatelu, aj clown ma svoju dusu,
dusu svetaka, ktora zvonka slnkom ziari, no vo vnutri je jeho dusa cierna, cierna ako ten najsmutnejsi smutok...
Vzdy som sa smial, usmev rozdaval. No vo mne sa kryl zial.
Taky je zivot clowna...

Nikto to nevidi, nechce vidiet, co je skryte pod maskou clowna.
Aj clown je iba clovek, ma svoje radosti, starosti, tuzby. Zije laskou a pre lasku.
Pre usmev inych, svoju dusu pod velky sapito - zvanym zivot, za drobnu mincu predava.
Ked raz pride chvila, ked aj clownovi sa slza vtisne do oci, vtedy mozno niekto pochopi,
ze jeho smutok, smutok stareho osameleho clowna, nema kto rozohnat... slzu, nema kto utriet...

A ta slza ? Toto male ligotave ?
To su vsetky moje bole, ktore si so sebou nosim, v sebe ukladam. A ked myslim ze ma nik nevidi, vtedy ich po parku holubom a vrabcom rozdavam...

Ony ich odnesu, odnesu nevedno kam...
Nikomu nezradia, ze ich prelial jeden opusteny stary clown...