Basnicky.sk

Boli raz dvaja stastni.Milovali sa..
milovali viac ako cokolvek na svete.
Nikdy dosial nic podobne necitili...
Ked boli spolu..cas tiekol akoby uplne inak.
On jej dal svoje srdce...a sledoval krasne nebo v jej ociach
Jedneho dna sa cosi stalo...nevedel co...ale srdce sa jej vysmyklo
Srdce lasky sa rozletelo na tisice ostrych kuskov...
Naraz uz neboli spolu....on sa zohol k zemi a snazil sa pozbierat
co sa dalo....aby to zas bolo ako niekedy....znova krasne srdce...
Kazdy kusok ktory vzal sa podpisal na ruke malou jazvou...
Ked zalepil poslednykusok..cely od krvi...ruky zjazvene a cervene..
ako ruze v nejvacsom rozkvete.
Siel za nou a znova jej podal srdce...
Ona sa na neho pozrela...a povedala...
"Nevidis ze to uz nema zmysel?...aj tak je cele znicene.."
Odisla a on ostal so svojim pozliepanym srdcom sam...
S rukami zjazvenymi ked sa snazil zachranit poslednu nadej
a posledny kusok lasky...kde kazda ranka bolela viac a viac ked
slzy stekali po dlani...
On len stal a hladel ako kvapky cervenych ruzi stekaju na srdce
ktore take znicene uz nik nechce...a ako sa pomaly rozpada
spat na tisice crepiniek...
Lahol si k svojmu srdcu z ktoreho boli opat len marne kusky...
Zrazu zafukal vietor...akoby ho pohladil a zasepkal v korunach stromov
"To bude dobre"
Crepinky srdca rozfukal do nebies kde ako dalsie nadherne hviezdy ziarili
tym ktori sa v dvojici drzia za ruky a sleduju krasu v svojich ociach.