Basnicky.sk

patrik598  Zobraziť/skryť lištu autora

Plané sľuby

Okná si nedali
čiapku
po ríne steká
diablova krv

rovnaká ako
mláka v zrkadle
s vyfúknutými
očami

sporiteľna
na sny
len zamat
v medzerách

z nocí kedy to
škrípalo pod
zubami

ako dvere
do neba pred
potratom

Tak sa cíti
prikovaná
do hrebeňa
s oceánom
v hlave ktorý
neustáva
Dátum vloženia 18. 12. 2012 11:52
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2030
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Janry

    pretože som zvedavý človek ,spýtam sa ťa na jednu vec, na ktorú ale ,samozrejme nemusíš odpovedať ..,takéto riadky Ti prinášajú vnútorný pokoj alebo opačne,alebo....
    inak by som ešte doplnil môj koment o jedného človeka ktorý formoval filozofiu myslím,že do polovice 19 stor. dielom v ktorom je časť: mimo dobra a zla, ak trocha porozmýšľaš prídeš čo chcel autor Nietzsche tým povedať..nepíšem to náhadou pretože v Tvojich riadkoch je vyditeľný boj protikladov ktorý človeka uväzňuje,tým ale nechcem povedať ,že to nieje správne vec ostatne na tom stojí a padá európsky archetyp

    18. 12. 2012 17:29
  2. patrik598 (napísal autor básne)

    Poslednú dobu mám v sebe dosť negatívnej energie a následne vznikajú takéto diela. Áno čiastočne po napísaní takéhoto diela cítim vnútorný pokoj aj keď nie úplný. Táto báseň je ladená tak že jej dej pôsobí sám o sebe zmätene, nakoľko dotyčná stále čaká na niečo čo jej pomôže, nemá pevnú predstavu čo ďalej (čerpané zo skutočnej udalosti), možno pre to je výsledný dojem z básne taký aký bol napísaný. Neviem čo viac dodať ku komentáru.

    18. 12. 2012 18:07