Ty si z kameňa
A ja.. ja som zo dňa na deň
Krídla, ktoré ťa vynášali tak vysoko
Si zviazala
Už len sem-tam ich vystavuješ na obdiv
A ja si pamätám, ako sme spolu krájali oblohu
Keď si tu pri mne, počujem ich tichý trepot
To, ako sa dusia pod pevnými povrazmi
Ty vieš, že to počujem
Oveľa viac, ako ostatní
Stále letím nad tebou a čakám, kým ten povraz pretrhneš
Alebo sa krídla uvoľnia sami
No váha tvojich nôh ťa drží pevne pri zemi
Ideš, pevne presvedčená svojou cestou
Lenže...
...netušíš, či cesta, ktorou si sa vydala, je tá správna
Dátum vloženia 18. 12. 2012 01:21Vivaldi
Ty a Ja
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1611
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti