Mimo domova
často opadajú aj posledné
kučery
a triesky z ohrady
dobolievajú
otázka je
určiť si vážnosť
no
strácať sa
je ľudské
ako obhorené kostoly
a vagíny
je čas
oddychnúť si od zla
a začať trochu
vraždiť
písať krvou na steny
zásady
a čakať na podrážky
v mozgu
mosty z krkov
nikdy neboli nižšie
a je nemožné dať šancu
prvý
pohladenia majú blízko
k nehe
no koža vždy povolí
ako srdce ražňu
kto má aspoň trochu odvahy
ostane doma
svet nie je telepat
Dátum vloženia 13. 12. 2012 18:40nervaq
Všade dobré, doma raj
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2398
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Aisa
páči
13. 12. 2012 20:50