Kostra hrkoce
ledva už dokáže
vypluť tvoje
vzácnosti bez
ktorých si
polomotýľ
aj v šere aj
v ráne nové
obavy má
zíva po tých
rokoch jeseň
tajomná
o ktorej nevie
nik, ani
raj čo má
naučený schod
k bohatstvu
tak len trhá
možno za vlasy
dlhoročné
plecia čo nesú
každú starosť
ískanie hlavy
len vetrom
aj rozohnané
oblaky
na kúskoch
smiešnych
pubertiackych
zážitkov
i túžbu ktorá vždy
hladí na sever
čakajúc na nápad
a príchod
na
uzavretý spoločný
vzduch
Dátum vloženia 2. 12. 2012 14:16patrik598
Na vešiaku visí samota
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1431
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- papilio_ulisses
pekná, pre mňa veľmi
2. 12. 2012 15:36 - patrik598 (napísal autor básne)
Ďakujem
4. 12. 2012 22:42