Moje malé nočné ja
ako prívetivo spíš
pod váhou prázdnych fliaš ani na moment netušíš
ako ťa vášnivo sledujem s rukami vo vreckách
vraciaš sa každú noc
akoby ťa lákalo
niečo na samote, v rámci ktorej nie si
Ja spím, len keď si v ruchu náhodností
v dni
a nie
som krutý, len sa rád pozerám
na dych z ničoho
ako sa dvíha a pokojne klesá a vráža tvoje mdlé pocity a nálady a plány a chcenia späť do dutiny z ktorej sa obrázkami snažíš vynájsť svet ako hračku ktorú sa dá pochopiť z pódia sleduješ bez slova s natiahnutými dlaňami prstami vravíš to a to a stískať v pazúroch v ručičkách cítiš nemožnosť v kolenách vôľu prejsť toľko ako keď si mal všetko pred sebou ja som v nešťastí jediný cítiaci v predlaktiach ťahám ti ramená roznášam po tráve kvapky dúh bremená
som zdesený
a posledné čo mám
je náruč sĺz
a z nich nového človeka...len ťažko, keď tak spíš
ach, ako si ďaleko
prekvitaj v búrke, odhalený, neodhalený
celý život plávaš k mesiacu
a už nad hladinu, po vzduch, sa vynáraš ako víťaz
ako epilóg po boji o samotný začiatok
zmráka sa a ty si nevytvarovaný
iba prahnúci za láskou...za tou nehynúcou láskou...
pre ňu si ochotný zaspať
bezbranný vojak v poli
opretý o ruže, čakajúc na zázrak
odhalený, neodhalený
Posledná aktualizácia: 26. 11. 2012 10:39
Dátum vloženia 25. 11. 2012 02:40Beaumont 
Plavba k mesiacu
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1882
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti