Basnicky.sk

Nie, nemôžeš hrať
na potrhaných strunách
nemôžeš chcieť
ak všetko máš...

A v prítmí svojich zlyhaní
opäť trháš
ďalšie svedomie
akoby nebolo dosť krvavých dní

Ukrižuješ zas len seba
a mňa vťahuješ do tých tajomných
kde slnko ako mesiac svieti
únik nepoznám

Vždy túžiš po niečom
čo ak hviezdy žiari v diaľke
...hlavne ďaleko od teba
a potom

potom ma opäť privedieš
na jednu z tvojích planét
občas len krátim čas
hľadaním rohu v obežnej dráhe

Ty však nezlyháš
a opäť s citom
roztrhneš ďalšiu strunu
vraj sa zahojí

Tak v kúte potichúčku sledujem
ako trháš a sťažuješ sa
že opäť sa nedá hrať
na tvojich zhrdzavených snoch.