Basnicky.sk

Tak veľa otázok,
zahŕňa ma každým dňom.
Malované sťa obrázok
zdal sa byť len krásnym snom.

Výčitky sa valia ďalej
ako kúdol dymu.
Svetlo je len milná nádej
nezmaže zo srdca vinu.

Hriech za hriechom
kráčajú si ruka v ruke
zvončeky utíchli na zakvitnutej lúke.

V tom sa zjaví tieň,
čo v spánku ma straší noc čo noc,
vlastný život, a nie ja nad ním, získal moc.

Pocit neopísateľný perom,
oči vidia čo vidieť chcú,
keď duša horí hnevom,
špinu po sebe nespracú.

Kedy nastal omyl?
Neskoro je pýtať sa.
Niečo si vo mne zlomil,
priamy zásah do srdca.

Mihajúca žiara v diaľke
stráca sa mimo dosah
je to ako po skle chodiť bosá.

A tá krv čo steká sťa voda
prameň, ktorý nikdy nevyschne
tak moc ublížiť, som nemala v úmysle.