Basnicky.sk

Kde bolo tam raz, v údolí bičovanom suchom, kymácal zľahka sa povraz.

Dav ľudí zraz, v minulosti tu mal neraz, aby vzhliadli na ten výraz prosebný sršiac z modliacich sa očí, ktoré smrti, postavili zoči voči.

Na povel ktorému kat verne hovel, byť, bedárovi odoprel.

Čujúc vŕzgať povraz, vánkom ruky prežehnal dušu kňaz, a ešte raz.

Odniesť, rozpustí vždy zraz tento príkaz, no niekedy zákaz sa priblížiť, odráža blížnych vzlyk.

Nik moci pomôcť im nemá dosť, sťa obranou mu slúži vlastná starosť o akosť, ktorou tak pyšná je jeho radosť, čím dychtivá pomsty, zatiaľ speje slabosť.

Znásilniť nevinnú okolnosť sa pod rúchom stvora slabá chystá, budiš pomsta už odvetou si je istá.

Tu, kde slzami žatá, pustá strachom siata cesta,
tam, zákon platom vraha, vraždou strestal už aj vraha.