Basnicky.sk

Vaše slzy, pane.
Smiem ich utrieť?
Moje dlane sú také prázdne a také suché.
Úzkosť v tvári je mi záhadou.
Chýba mi Váš smiech,
prechádzka jarnou záhradou.
Láska v duchu rastie,
no len jedným smerom.
Vy rozmýšľate a kráčate nemo,
iba vánok trnie v uśiach neposedno.
nechcete ma objať, pane?
Akoby ste mali v očiach jemnosť.
Nešliapte po úcte.
Tá tvrdosť Vám nesvedčí.
Lásku nezastriete prísnym pohľadom.
Túžim splynúť s Vašimi slovami.
Bez povinnosti -
rada pozbieram hviezdy z Vašich vlasov.
Vy len mlčíte
a tajíte velebný hlas ukrytý v duši.
Vaše oči,pane.
Vznešene hľadia cez stenu chladných pier.
Márne.
Počúvate ma pane?
Chcem sa Vás dotýkať.
Nesmelo a placho.
Ach, odpistite, pane!
Hrdosť uz dávno chodí po horách.
Ja teda pokľaknem
a pokornou sa veru stanem,
keď poviem:
Ľúbim Vás pane!