Basnicky.sk

Nová Nina

Po prílete domov bolo všetko iné. Nič už nemalo ten svoj starý nádych. Všetky tie maličkosti,čo prehliadala sa jej zdali odrazu niečím výnimočné. A nič,čomu doteraz priklada väčší význam,ho už po novom nemalo. Prehliadala ich, akoby neboli naozaj podstatné.
Po novom roku sa veci začali vracať pomaly do normálu. Prestala sa zaoberať myšlienkou že sa vráti natrvalo späť domov. Stále mala chuť tam ostať, a domov sa vracať len na dovolenky. Síce jej chýbali tí ludia naokolo, no svet sa jej začal pomaly otvárať. Uvedomila si tam,ako si sama seba váži natolko,že vie čo je pre ňu , už naozaj , dobré. Mať chlapa,ktorý sa nechce viazať jej odrazu pripadalo normálne. Nejak si nad tým hlavu už nelámala . Samotný Mníchov mal svoje čaro. Ludia naokolo neriešili nič. A zároveň všetko. To, nad čím by sa pozastavovala doma, tam s radosťou prehliadla a išla jednoducho dalej. Nezaujímalo ju to,že či chlap s ktorým spala sedel na káve s inou alebo že jej tréner v posilovni má románik s jej kolegyňou a popritom má doma 100- kilovú ženskú. Proste to neriešila. A všimli si to na nej aj ludia doma. Diana ju nie raz musela štuchnúť a zopakovať vetu aby jej prišla niečim tá situácia neobvyklá. Dokonca nechápala ani to, ako sa mohla usmievať a s kludom pozdraviť toho paka, ktorý jej len pred necelým pol rokom zlomil srdce na 2 časti a jednu z nich si nechal a stále dookola ranil nanovo. Bola to naozaj taká situácia pri ktorej sa nakoniec aj ona sama pozastavila.
Stalo sa to pár dní po vianociach. S Dianou sa prechádzali po nákupnopm centre. Obe unavené z náročných výpredajov,napoly sklamané z nedostatku tovaru a napoly spokojné že za pár šupou nakúpili dosť. Premýšlali nad tým do ktorej kaviarne si sadnú na zaslúženú kávu a cigaretku. Nina sa musela začat smiať,ked zistila že aj Diana začala fajčiť. Údajne ju k tomu donútila v tedy nedoriešená hádka s Milanom. Mala toho už dosť. Aj ona mala predsta svoje dno.

Práve vchádzali do Caffe Haus,ked Diana zbadala na eskalátore JEHO. Stále vyzeral rovnako. Trochu zarastený,vysoký ,dobre vypracovanej postavy. Tmavé rifle s páskovanou bledou košelou. Vlasy mal ako vždy dokonale upravené. Čierne sa mu vo svetle ligotali vďaka množstvu toho gélu, ktoré si na ne dával. Ale nebol sám. Pred ním stála blondínka menšieho vzrastu s prsiami velkými, že pani čo stála pred ňou sa jej ich ledva, ledva nedotýkala svojím zadkom. Otočila sa k nemu. Držali sa jednou rukou s prstami prepletenými a usmievali sa na seba. Zrazu sa im stretli pohlady. Diana ostala zarazená a rozprávala Nine niečo v tom zmysle, ako by ho najradšej zhodila z tých schodov a tú fuchtlu čo bola s ním tiež. No najprv by jej vyzula tie sakramentsky dokonalé lodičky a s radosťou jej ich otrieskala o čelo. Nina zdvihla ruku na pozdrav. A opätovala mu úsmev. No z jej strany nebol taký silený ako z tej jeho. Tá jeho fuchtla si to všimla. Dobre že sa jej nezačalo z uší pariť ako celá zčervenela. Nina ju spoznala. Vedela kto to je a zjavne aj ona spoznala Ninu. No tentokrát vedela, že víťazkou je ona, nieje na neho naviazaná tak ako predtým, nelipne na jeho sladkých klamstvách a slizkých bozkoch ,ktoré vždy chutili ako pohár vodky. Fuchtla MU niečo povedala a on odvrátil od Nini zrak. Ešte jej stihla poslať jeden vražedný pohlad a stratili sa v dave ludí. Nina vedela prečo. V Nemecku sa naozaj zmenila. Stala sa z nej žena. Dáma. Prestala nosiť tie isté handry dookola , znovu si dala záležať na tom ako má upravené vlasy a nechty a začínala si veriť. A ako sa vždy hovorievalo, nie tvár ale samotné ego nás robí príťažlivým a to na sebe aj pocitovala. Opať sa za ňou otáčali chlapi na ulici a niekedy dokonca aj ženy a jej sa to páčilo.

Diana ju pri ich prvom stretnutí ani nespoznala. Dokonca ju chcela obísť ked sa mali stretnúť na ich mieste. Nina si dala prefarbiť vlasy. Stala sa hnedovlasou, kučeravé vymenila za rovné a podtsrihla si ich aby nadobudli aspon aký- taký strih kedže ich neustéle nosila po zadok a zastrihnuté zarovno.


Bolo už niečo po desiatej ked jej zapípal mobil. Nina už ležala v posteli pripravená oddať sa spánku. Zarazila sa. Písal jej Dávid. Musela si pretrieť oči. Chcel sa stretnúť. Čo mala robiť? Lahla si späť. Nevedela. Chcela aj nechcela ho vidieť. Celú tú dobu čo je tu sa mu snažila , zatial úspešne, vyhnúť. No vedela, že sa to nebude dať dokonca života. Teda aspoň kým to nepovie Diane. A to bol kameň úrazu, alebo takpovediac bod zlomu. Znovu jej zapípal mobil.
,, Potrebujem ťa vidieť.,,
Premýšlala nad tým, ako z toho vyklučkuje. Ale na druhú stranu-je to správne? Prečo sa mu nevie postaviť čelom? Čoho sa vlastne bojí?
V lietadle si uvedomila že k nemu začínala niečo cítiť, v Nemecku sa jej to podarilo ako-tak potlačiť, no keď ho zbadá ,bude schopná mu odolať a nehodiť sa mu okolo krku? Nepadnúť zase do tej istej rieky ?
Vstala a vošla do kúpelne. Musela si namočiť tvár aby sa prebrala. Vlasy vyzerali ešte rovné,nahodila očné linky,mihalnice,obliekla si rifle,tričko ako kedysi, no v tom sa zahákla. Čo keby zbadal novú Ninu? Vyzliekla sa . Postavila sa pred skriňu a premýšlala. Nakoniec zvolila variantu vysokých jazdeckých čižiem. Úzke rifle napchala do nich, čierne , elegantnejšie tielko ,ktoré jemne odhalovalo krivky jej pŕs, Ktoré síce už mal tú možnosť vidieť ale predsa len od toho prešiel už nejaký čas. Doplnila to čiernym sakom a doladila sa dozlata. Vlasy si nakoniec aj tak prežhlila a napísala mu, že za 2o minút sa stretnú v parku pri bývalom kúpalisku.


Keď prišla,už tam sedel. Znovu sa jej zdal starší. A krajší ,čo ju znepokojovalo. Podišla k nemu a zastala primo pred ním.Takmer sa dotýkali.
,, Ahoj ,,