Basnicky.sk

Láska je ako štátny prevrat
teror srdca a anarchia rozumu
už ma viac nebaví sa v nej vŕtať
som ex-novinár bez práce,
no sloboda ma nestojí ani korunu

Investoval som už do nej dosť
aj keď účtovala vysoké dé, pé aj há
skromného človeka ohlodala na kosť
dotĺkla ho, no nevzala mu hlas
tak čuj, ty hluchá postava z môjho sna:

Odíď, týraj iný mladý štát
s ideálmi si vždy ľahko poradíš
zotroč ho a nechaj sa ho smiať
až kým „nežná revolúcia“ dvoch
nezatúži po daniach krvavých

Ty upír z mojich nočných môr
prestal som snívať zo strachu,
že mi nezídeš z očí nocou ani dňom
no po novom nosím čierne brýle
a tie ružové som nechal na večeru machu

Nech sa nasýti, hladný to čas
nech v bruchu zahrá tu našu naposledy
čo sme si „sľúbili“ už nie je v nás
ostali len tie prázdne ulice
no ja im zaspievam, či hladný, či smädný

Láska je epitaf na mojom náhrobku
nie sú to posledné slová
na čo sa hrám?
...už na nič
spravil by som to tak znova