Zo zárubne steká
rúž
viac ako
privreté prsty
či tri bodky
no a čo
dvere strácajú
schopnosť zotrvať
v strehu
a po mojom hlase
ostali stehy
zisťuješ
že krv nie je v zásade
červená
keď miešaš slzy
jazykom
ohlodaným krysou
žili sme až príliš
hore bez
kým všetko spoločné
prestalo mlčať
vina je to
na čom si zakladáš
ako dôkaz
bez príčiny
násilie ale koná
vždy s jasnou hlavou
stihni utiecť
prosím
Posledná aktualizácia: 24. 10. 2012 17:03
Dátum vloženia 24. 10. 2012 17:00nervaq
Rozísť sa skôr
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2276
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- milson5
super... niet čo vytknúť tejto básni
25. 10. 2012 17:04 - nervaq (napísal autor básne)
dakujem, som rád, že sa páči
27. 10. 2012 21:30 - Syber
pozdáva sa mi viac iba druhá polka...
nápaditá
28. 10. 2012 02:09 - len.a
hej,pekne sa uberáš svojou"nevymáchanou "cestičkou-už ti verím,že v tvojom rukopise jednoducho musí byť kus arogancie,drzosti...hrubosti-je to prosto tvoj vnútorný "roztrhnutý rozorvaný" pohľad a ideš fajn..
-...
násilie ale koná
vždy s jasnou hlavou...hmmm-áno
28. 10. 2012 06:49