Basnicky.sk

Blúdil s hlavou v oblakoch
štuchal nebo letmo do brady
hrdá predloha obrazov
vzbudzoval mylné dohady

Ideál predovšetkým samého seba
popieral prázdno vo svojom skafandri
vznášal sa nad svetom, zrazu klesá
sám vesmír potvrdil Newtonové zákony

Každá hviezda raz hlučne zhasne
niektorá nestihne ani zažiariť
a hlupáčik čo o nej písal básne
vyhasne spolu s ňou v diali

Po hviezde ostal v srdci kráter
vypálený v jedinej spomienke
láska je meteor, je alma mater
každej mŕtvoly na dovolenke

Ani on, hrdý moreplavec vesmíru
nevedel aký veľký to je krok
zo stavu bez tiaže vletel do víru
zvláštnej stratosféry myšlienok

Kým iní spali, on ožíval s nocou
kráčali spolu po prstenci Saturnu
skôr než sa jej skutočne dotkol
dostal ich mesiac chorobu zákernú

Kométa zmenila náhle svoj smer
nabrala rýchlosť a iný spád
márne sa dožadoval bozku jej pier
márne kričal, že ju má rád

Tak blúdi vesmírom a hľadá ďalej
svoju stratenú hviezdu bez mena
pre neho nezhasla, ešte je nádej
dokiaľ v kráteri znie jej ozvena...