Odpustil som Ti,
keď si ma za rukáv vtiahla dnu
a ja som sa Ti celý oddal.
Mal som iba 15.
Odpustil som Ti,
keď sme sa pravidelne stretávali
u Teba v dome,
v utajeni.
Stretli sme sa náhodne na ulici
a Ty si utiekla.
Aj vtedy som Ti odpustil.
Odpustil som Ti,
keď som sa do teba šialene zamiloval
a Ty si sa mi tak strašne smiala.
Odpustil som Ti,
keď som sa dozvedel,
že si mi klamala.
O sebe, o celom svojom živote.
Odpustil som Ti,
keď si mi utiekla
a ja som Ťa beznádejne celé dni a noci hľadal.
Márne.
Odpustil som Ti,
keď sme sa po rokoch znova stretli
a bez vysvetlenia sme sa milovali.
Odpustil som Ti,
keď si ma každú noc mátala v snoch.
Nevedel som zabudnúť.
Potom sme sa stretli na súde.
Ty ako odsúdená, ja na druhej strane.
S ľadovým pohľadom, bez mihnutia brvy
a so vztýčenou hlavou z Tvojich úst zaznelo:
"Ich musste es tun"!
Vtedy spom Ti už neodpustil.
Dátum vloženia 14. 10. 2012 13:36Livus
10 vrážd
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1770
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti