Basnicky.sk

Mám polámané krídla a predsa lietam
s vidinou jesenného úsvitu na Jej tvári
Chcem si ju chrániť a ukryť niekam
kde v tom budeme lietať spolu, sami...


Opitý som melódiou symfónie jej hlasu
Neveriacky otváram prázdnu fľašu snov
Aký hlupák prehliada tak nežnú krásu?
chcem kričať do prázdnoty srdca bez slov:


"Si chemikália vpíjajúca sa do mojej kože,
s tebou je nekonečno len chvíľou krátkou
Vidíš vnútorné stránky bibliotéky duše,
si tmavým atramentom týchto riadkov"


"Pokojne pitváš moje bezmocné telo
prúdiš v mojich žilách ako biely heroín
Môj mozog nechápe čo srdce chcelo
Si jedinou drogou, ktorej sa nebojím"


Aj keď neveríš, dúfam že budeš
Nech letíme každý kamkoľvek
Odpoveď vyrež do mojej hrude
Som (ne)tvor a ty si tiež, len človek...