Scenár písaný súhrou dvoch tiel:
chlad, tma, chytá ma ranná letargia
prahnem po dúšku z tvojich pier
Si moja droga, si moja insomnia
Skúšam hľadať perly v chladnúcich perinách
ešte stále cítim auru včerajšieho vlnobitia
si príbojom eufórii a pritom nie naivná
v mojich hĺbkach seješ to, čo iný nevidia
Tvoje bozky a dotyky ma definujú ako notorika
potrebujem ďalšiu dávku svetlovlasej nehy
kiežby si bola z mramoru, vždy mi niečo uniká
s tebou vidím život svetlejšie temný
Si melódia šijúca hlboké stehy
smrtonosný orchester planúcich citov
Si most čo v mojich snoch delí brehy
a spája tichý oceán so spenenou nervozitou
Diamant sa s hanbou rozťahuje na uhlík
tvoje slová britve na pery med netrú
potápaš flotilu testosterónov, nech trúchli
On, odstredivý protipól magnetického stredu
Tak v znamení leva trhaj ma na kúsky
a znova zbieraj črepy šťastia mojej duše
s tebou sa chcem dostať do úzkych
Kričím: Milujem ťa! Hoc to znie ako klišé
Dátum vloženia 2. 10. 2012 16:45Raven 
Insomnia
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1790
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Mrakoplaš
verím, že ti tento štýl vyhovuje, ale predsa, nerozmýšľal si niekedy o inom vyjadrení myšlienky, tento opisný ráz, no neviem, celú báseň, jej vývoj niekam, brzdí
ale sú tu fajn momenty, diamant bol pekný obraz...
a záver, no klasický spád do už vopred očakávaného a aj na konci spomenutého klišé
3. 10. 2012 08:51 - Raven (napísal autor básne)
Nemám vyhranený štýl, skôr si ho formujem,... Dobré rady sú nad zlato a cením si tvoju kritiku..Posúva ma, za čo som vďačný. Nepíšem však aby som niekoho ohúril, píšem lebo je to moja forma pokory. Papier je pre mňa spovednicou. Súhlasím s inými spôsobmi vyjadrenia, ale niekedy sa proste neovládnem... proste sa vypíšem donahathis is it
12. 11. 2012 02:29