Basnicky.sk

Mám kŕč v pravej ruke,
vibrujú mi žily na spánkoch
chcem byť úprimný k týmto hluchým stenám
chcem byť otvorený k rozbitým oknám
kričí na mňa vlastné zrkadlo

koľko je vlastne hodín?
čas vraj hojí, no mi len pomaly umierame
a nakoniec
je to jedno

Veď hotel cintorín ma len jedno-lôžka
chcela splynúť, spočinúť, bozkať ťa...
a zrazu je preč, ty si preč, hnijete každý inde
a ja?
ja sa len pýtam sám seba:
či nie je hlúpe opakovať vlastné chyby

bdiem v noci a cez deň hovorím zo spánku
jej meno mi visí na perách ako slina
no aj keď ho mám ešte stále na jazyku
neviem
nechcem
ho prehltnúť

Bezduchá tvár tejto cely na mňa hľadí
noc čo noc
deň čo deň

občas zavzlyká
sem-tam zachrápe
niekedy vzdychá pri predstieranom orgazme

no neprestáva ma nasierať
ale ja sa nehnevám
len neviem
nechcem
sa pozerať

Vyprchávam z kontúr vlastného tela
ako zdeformovaný džin z fľaše absynthu
pomalým krokom notorika
krok za krokom
jeden za druhým

Dudlík by vystihol patetickosť s akou sa ľutujem
dal by som si povedať
ale ja proste neviem
nechcem
počúvať

Maľujem prstom do vzduchu tri opice
ľudia počujú, vidia, rozprávajú sa
ja sa špáram v nose
spím len na oko
skratka som na cudzej lodi

Žijem cudzí život
a bojím sa, že si zvyknem
jediné čo mi ostáva
je prázdny album bez fotiek

Len pálčivý nádor na pamäťovom centre mozgu
a autobiografia toho najblbšieho orangutana

nič sa neopakuje
je len nič

slová, ktoré som prepočul
oči, ktoré som prehliadal
myšlienky, ktoré som zamlčal...

ostali len tri opice

tri tváre...

a na dverách do mojej 13 komnaty
s vysačkou - R.I.P.
už dávno nie je plagát beatles:
"all you need is love"