Basnicky.sk

Ked pada sneh nam za oblokom.
Pocujem tvoj smiech nad obzorom.
Ked citim tvoju vonu.
Dycham len zhlboka.

Mozno ked sa raz nazdam a budem opet zit.
Mozno vtedy zistim ako je to bez teba byt.
A moje slzy nebudu uz take tazke.

Raz nam zaspieva vila.
Snad nam dopraje aj viac mieru.
Raz mozno uz nebudem len spomienkou.
Ale tym koho si vrucne milovala.

Ked sa otocim uz ta neuvidim.
Nechcem sa vratit spet.
Netuzim citit pocit osamelosti.

A tak kracam v husti a hladam tvoju tvar.
Medzi stovkami oblokov.
Uprostred viru nezabudnutelnych bozkov.
A ostavam sam.

Avsak uz sa nebojim.
Viem co ma caka.
Zivot je ako prud.

Ked da sam pan boh vytvori kruh.
Ktori spoji dvoch ludi.
Zmetie im duse a bozk ich bude hriat celu noc.

Tak teraz lasko vraciam sa spet a viem ze lasku uz nedostanem spet tak aspon ta prosim daj mi pohladenie kratke nech navzdy zabudnem na tie chvile krasne.