Dve postavy pod mesiacom
lúčili sa ako vždy...
dlhé bozky sprevádzané
polnočnými lampami.
No ich vášeň chladil mráz.
A pery sa zlepili...
ako dieťa jazykom
skúšajúce zimný kov,
magický to okamih.
A z dvoch snov
stal sa jeden,
ktorý navždy pretrval.
Dátum vloženia 30. 9. 2012 08:44ehas 
Dlhé zimné rozlúčky
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 3585
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti