Basnicky.sk

Zaseknutý v čase, v prievane bytia v tme tmou zjazvený,
z času je des, ja vzdávam sa žitia,
no Ty neprichádzaš a viem, že neprídeš.

Tíško smutne závidím mnohé z chvíľ:
slnku jeho lúče hravé, teplé, smelé,
kvapkajúce z Tvojej tváre sladkých víl.
Keby som bol slnkom, len Teba by som pil.

Clivo smutne závidím súhru všetkých momentov:
mesačnému svitu, ktorý žiari z Tvojich očí
a dáva Tebe všetky kľúče ľudských snov.
Ja keby som bol mesiacom,
strážil by som v svojich dlaniach Tvoj spánok,
každú noc zúfalo bozkával Tvoje hebké viečka,
a každý deň do zotmenia na ne hladne počkal.
A ja závidím!
Zelenkavým iskrám v Tvojich očkách jas,
len vďaka Tebe ľúbim zas!

Hravo smutne závidím pavučine Tvojich snov,
vánku jeho právo dotknúť sa kedykoľvek Tvojich vlasov,
nenásytne závidím vždy keď tu nie si a ja Ťa nevidím.
Keby som bol vietor, prievan,
len s Tebou by som lietal
k výšinám, snom, preč z tohto sveta!

Cez slzy, smutne závidím!
každému dažďu jarnému, jeho kvapkám
na končekoch Tvojich rúk, ako svietia,
ako ich hladkám, dýcham, do omdletia.
A keby som bol tým jarným dažďom ja,
letnou búrkou, lejak, hurikán,
napršal by som na každý chodník:
rád Ťa mám!!

Dokonca žiarlim na snehové vločky a Tvoj smiech
a ak je toto celé hriech, nech!

Blázon som a nepopieram!

Túžim Ťa objať sťa letný vánok,
vkĺznuť Ti do snov, ukradnúť spánok,
hladkať Tvoj smiech, počúvať nehu,
ochutnať Ťa, a len tak byť s spolu;
piť z Tvojich myšlienok
a byť oceán spomienok na sladké chvíle.

...si to jediné, čo je mi milé.

I love you