Marcus_Honorus
Teozof oponuje
Či smrť je spánkom?
Spŕchnu, žiaľ, černice na zimu unavené,
na jar však znova čerstvé ožijú.
Človek sa rodí len raz, potom už navždy mrie!
Keď nás papuľa pekla pohltí
a do ríše mŕtvych upadneme,
s telami od vredov a vší zožratí
prejdeme rovno cez plamene.
Zhasnú nám lampy trúchlivé,
pôjdeme ako všetci pred nami,
do kruhu k mŕtvym prekliatym,
tam razom spútame sa s nimi.
Dátum vloženia 18. 9. 2012 23:33Spŕchnu, žiaľ, černice na zimu unavené,
na jar však znova čerstvé ožijú.
Človek sa rodí len raz, potom už navždy mrie!
Keď nás papuľa pekla pohltí
a do ríše mŕtvych upadneme,
s telami od vredov a vší zožratí
prejdeme rovno cez plamene.
Zhasnú nám lampy trúchlivé,
pôjdeme ako všetci pred nami,
do kruhu k mŕtvym prekliatym,
tam razom spútame sa s nimi.
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2382
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti